Lekari.sk
Zaujímavosti
Päťsto transplantačných centier krvotvorných kmeňových buniek v Európe je v pohotovosti. Európska skupina pre transplantácie krvi a kostnej drene (EBMT) požiadala svojich členov, aby sa pripravili na príjem ožiarených obyvateľov z Japonska. Medzi nimi je aj päť transplantačných centier zo Slovenska.
Pomoc z Európy: Situácia v krajine vychadzajúceho slnka je nejasná. Po tom, čo boli hospitalizovaní traja robotníci, ktorých zasiahla vysoká radiácia, prichádzajú správy o kontaminovanej vode z atómovej elektrárne vo Fukušime. Podľa profesora Raya Powlesa, riaditeľa komisie pre nukleárne nehody EMBT, môže v najbližšom čase potrebovať transplantáciu krvotvorných kmeňových buniek 20 až 30 ďalších robotníkov. Na základe protokolov vypracovaných poväčšine po teroristických útokoch z 11. septembra 2001, jednotlivé transplantačné centrá hlásia počet voľných kapacít a deklarujú svoju pripravenosť. Skupina priamo oslovila japonskú vládu a svoje služby jej ponúkla aj prostredníctvom Svetovej zdravotníckej organizácie. Momentálne ide vraj o logistické cvičenie. „Keď budú robotníci vystavení vysokej radiácii, budeme mať len niekoľko dní na to, aby sme im stihli naplánovať liečbu,“ vyjadril sa profesor Powles pre spravodajskú sieť BBC. Terapia nie je príliš odlišná od tej, ktorú dostávajú ľudia chorí na leukémiu.
Choroba z ožiarenia: Rádioaktívne žiarenie poškodzuje v prvom rade bunky, ktoré sa rýchlo delia. Keď je osoba vystavená miernemu stupňu radiácie, do niekoľkých hodín začne trpieť nevoľnosťou, vracaním, hnačkou, bolesťami hlavy a teplotou. Po týchto symptómoch môže nasledovať bezpríznakové štádium, ktoré však o niekoľko týždňov vystriedajú seriózne ťažkosti. Pri vyšších dávkach radiácie nasledujú prakticky ihneď. Ide o vypadávanie vlasov, vážne narušenie slizníc. Ak je poškodená kostná dreň, môže nastať jej útlm alebo úplne zlyhanie. Prestanú sa tvoriť krvinky alebo sa začnú tvoriť poškodené krvinky, čo môže ohroziť postihnutého ťažkou imunosupresiou – útlmom imunity, anémiou a krvácavosťou. U ožiarenej osoby môže byť zvýšené riziko vývinu leukémie. Ožiareným osobám je preto potrebné najskôr zabezpečiť chránený izolovaný priestor, sledovať ich krvný obraz a vnútorné prostredie, podávať im antibiotiká, krvné deriváty a podporné lieky.
Blesková terapia: Ak by došlo k najhoršiemu a ožiarenej osobe by úplne zlyhala krvotvorba v kostnej dreni, bolo by ju potrebné čo najskôr nahradiť transplantáciou krvotvorných kmeňových buniek. Ideálny zdroj na takúto transplantáciu predstavujú vlastné, pred nehodou odobraté neožiarené krvotvorné kmeňové bunky. Ak ich však pacient nemá uskladnené, vhodný darca sa bude hľadať najskôr medzi súrodencami a v širšej rodine. Keď sa nenájde, môžu sa na transplantáciu využiť bunky od darcov kostnej drene alebo pupočníkovej krvi z medzinárodnej databázy BMDW, ktorej súčasťou je aj slovenská verejná banka pupočníkovej krvi. Hlavný nepriateľ ožiarených záchranárov je čas. Vyhľadanie živého kompatibilného darcu kostnej drene z registrov dobrovoľných darcov a jeho príprava na odber trvá 6 až 8 týždňov, pri pupočníkovej krvi ide o časový horizont 2 týždňov. Za ten čas môžu záchranári podľahnúť komplikáciám poškodenia kostnej drene. Ide o nezvládnuteľné infekcie a krvácanie v dôsledku chýbania bielych krviniek a krvných doštičiek, ktoré sústavne produkuje kostná dreň. Pre približne tretinu pacientov sa kompatibilný darca ani nenájde.
Najlepšie riešenie: Transplantácia krvotvorných kmeňových buniek nesie so sebou riziká. Najzávažnejšou komplikáciou je skrytá inkompatibilita medzi pacientom a kostnou dreňou nepríbuzného darcu, ktorá spôsobuje smrť až tretine transplantovaných pacientov. Na rozdiel od kostnej drene, kde sa vyžaduje najvyššia zhoda transplantačných znakov medzi darcom a príjemcom (6 zo 6), je u pupočníkovej krvi prípustná aj miera zhody 5 alebo aj 4 zo 6. Samozrejme, tým sa zvyšuje pre ožiarených pacientov šanca nájdenia vhodného transplantátu. V Japonsku sa pupočníková krv teší veľkej obľube a dokonca sa jej tu transplantuje viac než kostnej drene. Ideálne by však bolo, keby ožiarená osoba, dieťa či dospelý, mali uskladnenú vlastnú pupočníkovú krv, ktorá by sa mohla použiť na obnovu zlyhania tvorby krvi. Keďže táto služba je k dispozícii rodinám iba posledných 10 rokov, svoju vlastnú pupočníkovú krv majú uskladnenú iba deti. Len v Európe ich je 350 000. Okrem vlastnej pupočníkovej krvi by existovala aj možnosť odobrať pracovníkom vlastnú kostnú dreň v období pred haváriou. Na to je však už neskoro. Prevencia by však mala byť na prvom mieste.
Nezisková organizácia Eurocord-Slovakia preto už v roku 1997 ponúkla slovenským jadrovým elektrárňam možnosť odobratia a uskladnenia krvotvorných buniek z kostnej drene pracovníkom potenciálne ohrozeným ožiarením.
Zdroj: Eurocord-Slovakia