Lekari.sk
Zaujímavosti
Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského (PriF UK) v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied (SAV) a partnermi má za sebou implementačné obdobie výskumného projektu pre nové diagnostické a terapeutické postupy súvisiace s apokrinnými a holokrinnými mechanizmami spolufinancovaného v rámci Nórskeho finančného mechanizmu a Finančného mechanizmu EHP.
Jedným z kľúčových cieľov projektu bolo získanie nových poznatkov v biomedicínskom výskume pre ich následný prenos do zdravotníckej praxe. Projekt orientovaný na problematiku apokrinných mechanizmov, t. j. chorôb súvisiacich s poruchami netypického a doposiaľ neprebádaného spôsobu sekrécie. Viacero ekzematóznych i nádorových ochorení kožného pôvodu je sprevádzaných zásadnými zmenami v apokrinnej sekrécii, avšak bez akéhokoľvek poznania jej etiológie a príčin. Vedci sa sústredili na identifikáciu príčin apokrinnej sekrécie na molekulárnej úrovni a položili základy jednoznačnej definície tohto procesu. Spolu s analýzou vzoriek od pacientov s vybranými diagnózami sa riešiteľský kolektív snažil stanoviť molekulárne markery tohto procesu. Projekt, ktorý bude mať 5-ročné monitorovacie obdobie, sa komplexne rieši metódami biochémie, genetiky, molekulárnej biológie, ale najmä proteomiky a genomiky.
„Projekt sa stal dobrým príkladom, ako môže nezávislý základný výskum viesť k rozvoju aplikovaného bádania orientovaného na veľmi konkrétny okruh ochorení. Je založený na spolupráci medzi výskumnými inštitúciami PriF UK, SAV a klinickými pracoviskami, ako aj so zahraničnými partnermi v Nórsku, Nemecku a Českej republike. Do výskumu sú zapojení nielen erudovaní vedeckí pracovníci, ale tiež mladá generácia v podobe postdoktorandov, PhD. študentov a diplomantov,“ vyjadril sa RNDr. Robert Farkaš, CSc. z Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV.
„Čo je dôležité, poznatky získané v rôznych modelových systémoch sú aplikovateľné na človeka,“ dopĺňa Prof. Daniel Vlček z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Projekt bol spolufinancovaný z prostriedkov Nórskeho finančného mechanizmu. „My Nóri obdivujeme prácu vedcov a vedu ako takú. Výsledky ich snaženia sú pre nás všetkych veľmi dôležité. Teší nás, že sme prispeli k výskumu apokrinných a holokrinných mechanizmov vašich odborníkov zo SAV a Prírodovedeckej fakulty UK ako jedných z hlavných výskumných inštitúcií. Nórsko spolupracuje s Európskou úniou v mnohých oblastiach. Nórsky finančný mechanizmus slúži primárne na pomoc novým krajinám EÚ v rôznych oblastiach, jednou z nich sú aj veda a výskum,“ vyjadril sa Torgal Staahl, prvý tajomník Veľvyslanectva Nórskeho kráľovstva.
Nové poznatky z výskumu
Medzi kľúčové poznatky z riešenia projektu patrí zistenie, že apokrinný sekrét obligátne obsahuje proteíny zo skupiny špecifických i nešpecifických imunitných faktorov (imunoglobulíny, resp. serpíny, ďalej zložky cytoskeletu a séra vrátane albumínov, prípadne úzku skupinu signálnych molekúl). Komponenty apokrinného sekrétu sú vylučované nemodifikované a nedegradované. Medzi prvé nájdené faktory kontrolujúce aktiváciu apokrinného procesu patria proximálne prvky apoptotickej dráhy.
Apokrinné ochorenia a ich prejavy
Je dokázané, že viaceré nádorové a iné ochorenia dermatologického pôvodu sú doprevádzané práve zásadnými zmenami v apokrinnej alebo holokrinnej sekrécii, avšak bez akéhokoľvek poznania etiológie a príčin.
Apokrinné ochorenia sú zjavné najmä na povrchu kože, no je dôvod domnievať sa, že celý rad ochorení sekretorických porúch sa môže nachádzať aj v pľúcnom alebo črevnom epiteli, čo môže mať napríklad v prípade nádorového ochorenia fatálne následky.
V niektorých prípadoch môže byť dôsledkom autoimúnne ochorenie sprevádzané zhoršením dýchania, poruchami trávenia a znížením celkovej imunity organizmu.
Mechanika výskumu
Jedným z primárnych cieľov výskumu bolo identifikovať príčiny apokrinnej sekrécie a položiť základy jednoznačnej definície tohto procesu.
V praxi boli odobraté vzorky sekrétu od pacienta a v ňom boli identifikované bielkoviny, ktoré sú v danom sekréte zastúpené. A práve zmeny jednotlivých druhov bielkovín môžu naznačiť pôvod ochorenia, prípadne môžu byť prognostickým znakom, ako sa dané ochorenie bude ďalej vyvíjať.
Projekt sa rieši komplexne metódami biochémie, genetiky, molekulárnej biológie, ale najmä proteomiky a genomiky.
