Lekari.sk
Zaujímavosti
Ocitám sa pred tmou, kde je hluk... asi ľudia...zaostrujem,už sa mi to podarilo.Zaostrujem aj zvuk, aj pohľad a cítim, že ma niekto drží za ruku a tlačí dolu.Pozriem a vidím, že som v rade, kde stoja moji hereckí kolegovia.
Som v divadle?!? Na javisku?!
Práve sa klaniame, je koniec predstavenia. Počujem výkriky "bravo"..potlesk, piskoty. Na javisku sme len piati. Moja milovaná herečka/človek sa ma potichu pri klananí pýta a pritom ma drží: "Zuzinka je ti už lepšie?"
Rozpamätávam sa, šla som hrať predstavenie "Čo zostalo z lásky!" v divadle Štúdio S(L+S). V šatni sme klebetili všetci herci,najedla som sa,dala inzulín a glykémia bola ideálna. Nemala som sa prečo strachovať. Ešte som zbehla na javisko a do bokov som si nachystala zásobu cukru, keby náhodou.?Predstavenie bolo ťažké,nebolo šance aby som šla preč, keby mi ostalo zle. Kedže na javisku som spolu s mojou milovanou herečkou,bola celé predstavenie, ak nerátam prestávku a jedno prezlečenie. Aj to bolo hrané,na scéne za akou si stenou za ktorou bolo vidieť, čo robím.Predstavenie prebehlo tak, ako malo. Ľudia sa smiali ako vždy na tomto predstavení,až sa im hlavy zakláňali. Začalo sa druhé dejstvo, kde ma čakal dlhý monológ a kde som vyjadrovala všetky pocity k mojej matke.
Monológ končil plačom a náznakom vypálenia facky z nešťastia. Bol to veľmi silný moment. Lenže čo sa stalo. Pamätám si len niečo.
Hovorím a hovorím text, cítim ten moment tesne pred plačom a zrazu text nikde... Trasiem sa - asi z toho momentu reálneho, myslím si. Text mi úplne vypadol a ako sa hovorí medzi kolegami, mala som "okno"... Je to zlé.. Vymýšlala som text ..veď je to môj monológ!
Oproti moja milovaná na mňa vyvaľuje oči, čo to blabocem. Prísne ako jej to charakter postavy predpisuje, podáva mi pohár,ktorý tam mala, keby ju smädilo. Kedže nemohla ísť ani na záchod a ani sa napiť počas celého predstavenia. Podáva mi pohár a vraví s nahnevaným hlasom "Čo už nemáš slov, že svojej matke chceš len nadávať?"
Vytiahla si z vrecka malý sáčok cukru, čo sa dáva ku káve.
Potom si pamätám, len to, že som nič nehovorila a prebrala za mňa text a nadávala sama sebe ...asi.
Je fajn, keď vás ľudia rešpektujú a hlavne, keď o tom vedia, že môžete dostať "hypo" ,že máte cukrovku a že vedia, ako sa zachovať. Moja milovaná herečka/človek mi bez váhania pomohla, lebo videla, že mi nie je dobre.
Vyriešila to tým, že vždy nosila niečo pri sebe, keby mi ostalo zle...a to ma prekvapilo...milo.
...ocitám sa pred tmou, kde je hluk, asi ľudia, zaostrujem...Som v divadle?! Na javisku?! Nikto si nič nevšimol, len ten najdôležitejší - kolega, človek, ktorý je blízko - aj v práci, ktorú robím s láskou, aj keď mám cukrovku.
Čo zostalo z lásky (Zuzana Haasová)
Čítajte viac: http://zuzanahaasova.blog.sme.sk/c/339848/co-zostalo-z-lasky.html#ixzz2iL0Uqofl
LEKARI.SK: Ďakujeme Vám pani Zuzana Haasová za Vašu úprimnú osobnú spoveď
a že dávate nádej, úsmev a posolstvo iným ľuďom.