Lekari.sk
Zaujímavosti
Pacientom s mnohými ochoreniami, ktoré bolo doteraz ťažké, či takmer nemožné liečiť, pomáha v ostatných rokoch biologická liečba. Máme dôvod sa domnievať, že ju čaká veľká budúcnosť a že bude ešte efektívnejšia.
Citát: Existuje reálna nádej, že v blízkej budúcnosti dokážeme biologickou liečbou liečiť ešte viac ochorení.
Biologická liečba je typ medicínskej liečby, ktorý využíva mechanizmy nášho imunitného systému. Medzi ochorenia, ktoré je možné takýmto spôsobom liečiť, patria zhubné nádory, infekčné ochorenia a imunologické poruchy (najmä autoimunitné ochorenia).
Na ceste k biologickej liečbe
Hoci záujem o biologickú liečbu počas posledných troch desaťročí narástol, jej koncept je omnoho starší. Ako príklad ranej biologickej liečby možno uviesť pokus z roku 1796, kedy lekár Edward Jenner z pľuzgierov rúk dojičiek trpiacich kravskými kiahňami preniesol hnis do tela zdravého jedinca, čím mu vyvolal ochranu pred pravými kiahňami. Išlo vlastne o prvú úspešnú vakcináciu, respektíve o „aktívnu imunizáciu“.
V 19. storočí Louis Pasteur vyvinul vakcínu proti antraxu a besnote. Prvé pokusy o „pasívnu imunizáciu“ realizovali Paul Ehrlich, Robert Koch, Emil Behring a Shibasaburo Kitasato, ktorí na konci 19. storočia dokázali, že očkovacie sérum proti tetanu a záškrtu chráni pacienta pred týmito ochoreniami.
Cytokíny a monoklonálne protilátky
Keď dnes hovoríme o biologickej liečbe, zvyčajne máme na mysli cytokíny – bielkoviny podobné hormónom, ktoré regulujú imunitný systém a monoklonálne protilátky – molekulárne homogénna populácia identických protilátok produkovaných v laboratórne vytvorených bunkách, ktoré je možné pestovať neobmedzene.
Príklady liečby ochorení
Najznámejším, a pri biologickej liečbe najviac využívaným cytokínom, je interferón. „Interferón-alfa“ sa najčastejšie používa na liečbu chronicky aktívnej hepatitídy, ktorú spôsobuje nákaza vírusmi hepatitídy typu B a C.
Príbuzný „interferón-beta“ sa využíva na liečbu sklerózy multiplex – chronického neurologického ochorenia, pri ktorom zápal postupne poškodzuje myelínové púzdra, t. j. ochranné obaly nervových buniek.
Základom najčastejšie využívaných biologických terapií sú dnes monoklonálne protilátky. Tie sa aplikujú pri viacerých druhoch rakovinových ochorení, autoimunitných ochoreniach, vírusových infekciách a pri transplantácii orgánov.
Budúcnosť biologickej liečby
Napriek veľkému pokroku, ktorý medicína dosiahla, je tu ešte viacero problémov, ktoré sa s modernou biologickou liečbou a monoklonálnymi protilátkami spájajú. Nie vždy sú totiž plne účinné a často majú vedľajšie účinky. Je preto veľmi dôležité, aby sa užívali iba na základe odporúčania lekára, ktorý je v tejto terapeutickej oblasti expertom.
Existuje reálna nádej, že v blízkej budúcnosti dokážeme biologickou liečbou liečiť stále viac ochorení, že táto liečba bude ešte účinnejšia a že sa budú postupne znižovať aj vysoké liečebné náklady na ňu.
Ján Vilček, MD, PhD.
Profesor
Katedra mikrobiológie
New York University School of Medicine
Viac o biologickej liečbe čítajte tu:
http://doc.mediaplanet.com/all_projects/12559.pdf