Ak stav úplného zdravia, by sme zjednodušene definovali ako
potrebu minimálnej energie na prevádzku ľudského organizmu, tela aj mysle,
potom ZDRAVIE je stav s najnižšou mierou entropie. Ak v stave ťažkého
ochorenia entropia narastá, potreba energií na zachovanie funkcií ľudského
organizmu je ďaleko väčšia. Pričom najnižšiu potrebu energií na zachovanie
funkcií potrebuje stav so správne
fungujúcim metabolizmom. Keď príjem a výdaj je v rovnováhe a táto
harmónia dobre vyladeného nástroja prináša svojim súzvukom zdravie do všetkých oblastí
a systémov ľudského tela.
Ľudský
organizmus má od prírody dané samoregulačné mechanizmy. Sú to mechanizmy, ktoré
dokážu udržiavať rovnováhu v jednotlivých tkanivách, orgánoch a orgánových
sústavách, tak napr. ak má organizmus väčší príjem vody (tekutín), obličky ju
vylúčia, naopak ak je voda pod hranicou potreby organizmu, obličky ju
zadržiavajú. Sú oveľa jemnejšie a účinnejšie svety strážcov harmónie
a rovnováhy, je to svet hormónov, neuromediátorov a koniec koncov
jemnučkých nervových spletí. Koniec koncov, resp. začiatok začiatkov je Láska,
najväčšia harmónia na svete.
Keďže,
človek ako tvor boží, je obdarený vôľou a potrebou tvoriť, spotrebováva za
tým účelom energiu. Myšlienky a hovorená reč, práca a konaný pohyb,
všetko toto vzniká premenou prijímanej energie.
Ak
človek správne energie prijíma, spracováva ich a následne k blahu
svojho okolia vydáva, tým viac sa môže dostať do stavu tzv. ľudského šťastia
(plného fyzického aj telesného zdravia). Čím viac energie, človek potrebuje na
to, aby zotrvával v stave zdravia, tým menej mu ostáva tvorivých síl, či
fyzických, alebo duševných. V ťažkej chorobe človek prijíma energiu už len
za účelom, aby sa jeho systémy nezrútili.
Preto
cieľom uzdravovania sú metódy a postupy, prinášajúce informácie
a impulzy, ktoré zvyšujú mieru usporiadanosti organizmu, či na telesnej
alebo duševnej úrovni. Zvýšená miera samoregulácie zabezpečuje vyššiu mieru harmónie,
rovnováha znižuje potrebu energie pre potreby seba samého. Tak sa človek môže
cítiť plný tvorivých síl. Väčšina liečebných postupov v pravom zmysle
slova, prináša informáciu, ktorá je pre organizmus zrozumiteľná, dokáže ju
prijať a na základe tejto informácie nastupuje „poriadok“ teda harmónia.
Ak
nastáva potreba pomoci v stave choroby, je dobré presne určiť, či sa jedná
o liečebný impulz alebo terapeutický postup, zabezpečujúci vplyv zvyšujúci
mieru rovnováhy a zvyšujúci mieru samostatného udržiavania tejto rovnováhy.
Liečený proces premeny, teda metabolizmus postupne sa čistiacim „spaľovaním“ znižuje spotrebu energie a prebytok tejto
energie človek potom cíti ako prebytok síl daných mu k životu. Takto
pôsobia liečebné efekty.
Iný
druh pomoci, je protetika, keď amputovaná končatina je nahrádzaná protézou, keď
neschopnosť samostatne myslieť je nahradená príkazom. Keď neschopnosť zvýšiť
činnosť vlastných mechanizmov udržiavajúcich rovnováhu, vytvára potrebu užiť „zdravie
zabezpečujúcu“ tabletku, najlepšie denne a do smrti. Veď v dnešnom
čase krízy, je farmakoprotetika najväčšou istotou.
Čo tak
zatúžiť po harmónii, bez protetických pomôcok, či už mentálnych, alebo
fyzických?
Autor: MUDr. Juraj Šaling
