Panická porucha
Charakteristika
Panická porucha patrí do kategórie tzv. úzkostných porúch. Ako už jej názov predznamenáva ide o opakované stavy veľmi intenzívnej úzkosti – paniky. Prichádzajú bez zjavnej príčiny a teda ich príchod nemožno predvídať. Často sú tieto stavy sprevádzané celou paletou rôznych telesných príznakov: búšenie srdca, potenie, triaška, sucho v ústach, ťažkosti s dýchaním, bolesti alebo nepríjemné pocity na hrudníku, pocit roztraseného žalúdka, návaly tepla alebo chladu, pocity znecitlivenia alebo mravenčenia. Tiež sa môžu dostaviť príznaky zmeny duševného stavu: pocit závrate, mdloby, nepokoj, točenie hlavy, pocit, že to čo sa deje je nereálne, strach zo straty kontroly, zo „zbláznenia sa“, zo straty vedomia, zo smrti.
Výskyt a priebeh
Panickou poruchou trpí približne 1,5 – 3,5% populácie. Viac ohrozené sú v tomto smere ženy. Najčastejšie sa vyskytuje medzi dvadsiatym až tridsiatym rokom života. Priebeh je veľmi individuálny. Asi tretina až polovica klientov trpí súčasne agorafóbiou, ktorá je charakteristická strachom z opustenia príbytku, z návštevy obchodných centier, z verejných priestranstiev či z cestovania v MHD.
Hľadanie pomoci
Vzhľadom k tomu, že v rámci panických atakov sa často objavujú aj rôzne telesné príznaky popísané vyššie sa veľa ľudí domnieva, že trpia nejakým telesným ochorením. Preto často absolvujú celú sériu vyšetrení od neurológa, cez kardiológa, internistu, gastroenterológa, až po endokrinológa. Vo väčšine prípadov však s negatívnymi výsledkami a uistením, že sú úplne v poriadku. To sa samozrejme nezhoduje s tým ako sa títo ľudia cítia. Ich ťažkosti pretrvávajú a prepadávajú ich v najnevhodnejších chvíľach. Navyše sa niekedy môžu zafixovať k určitým miestam (obchody, MHD...) alebo činnostiam (rokovanie v práci, šoférovanie auta...). Keďže u tradičných lekárov nenašli úľavu, nezriedka vyhľadajú pomoc u ľudových liečiteľov či veštíc. Niekedy tieto skúsenosti prinesú dočasnú úľavu, keďže základným nástrojom týchto liečiteľov je rozhovor a aktívne počúvanie. Po čase sa však väčšinou všetko vracia do starých koľají.
Samozrejme nie vždy to vyzerá takto. Často po tom ako sú všetky somatické vyšetrenie v poriadku odporučí lekár návštevu psychiatra alebo psychológa, no a v niektorých prípadoch ľudia sami aktívne vyhľadajú takúto pomoc.
Liečba
Jednou alternatívou liečby je farmakoterapia. Tú môže naordinovať psychiater a zvyčajne sa jedná o anxiolytickú liečbu prostredníctvom antidepresív, anxiolytík resp. ich kombinácia. Ďalšou možnosťou je psychoterapeutická liečba. V rámci psychoterapie je vhodné klientov/klientky poučiť o tom ako funguje spúšťanie úzkosti a súčasne telesných príznakov a ako sa tieto dve zložky môžu navzájom potencovať a ovplyvňovať. Tiež je vhodné upozorniť v tejto súvislosti na to, že niekedy aj prirodzený fyziologicky zrozumiteľný telesný príznak môže spustiť úzkosť až paniku aj keď na to nie je žiaden dôvod. Napriek tomu, že panické ataky prichádzajú často ako blesk z jasného neba, je vhodné v rámci terapie hľadať potenciálne spúšťače prípadne širší kontext vzniku samotnej panickej poruch. Často sa na pozadí objaví chronická vyčerpanosť, neschopnosť oddychovať, vysoké požiadavky na seba, na výkon, niekedy tiež sklony k perfekcionizmu alebo prílišné zameranie na vlastné zdravie. Zoznam samozrejme nie je úplne vyčerpávajúci a môže obsahovať aj iné príznaky, individuálne podľa konkrétneho klienta/klientky. Nepríjemnou komplikáciou v súvislosti s panickou poruchou je tzv. anticipačná úzkosť. Klienti/klientky sa obávajú, že by ich mohol panický stav opäť prepadnúť, tým sa u nich zvyšuje úzkostné vyladenie, ktoré môže mať za následok vyššiu ostražitosť voči rôznym vnútorným či vonkajším podnetom a tie môžu viesť až k panike. Tak sa „proroctvo“ naplní a celý systém sa tým upevní. Je potrebné pracovať na spochybnení takéhoto negatívneho predvídania udalostí, nakoľko je jasné, že dopredu nie je nič pevne dané aj keď to klient/klientka prežíva inak. Dĺžka psychoterapeutickej liečby je ovplyvnená viacerými faktormi. V zásade sa dá predpokladať, že ústup akútnych symptómov možno očakávať v priebehu 3 mesiacov od začatia liečby, často sa však v rámci psychoterapie objaví aj podhubie, na ktorom sa panická porucha usadila. Ak je v takomto prípade u klienta/klientky záujem ošetriť aj túto zložku prežívania tak sa liečba môže predĺžiť na 9 – 12 mesiacov. Prognóza je v prípade liečenej panickej poruchy veľmi dobrá vyliečiteľnosť sa pohybuje nad 90%.
Mgr. Martin Miler
klinický psychológ - psychoterapeut
