Žilina: Nemocnice ŽSK hospodárili vlani s pozitívnym výsledkom 4,88 milióna eur Žilina 1. apríla (TASR) – Náklady štyroch nemocníc Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) v roku 2018 dosiahli ...

Žilina 1. apríla (TASR) – Náklady štyroch nemocníc Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) v roku 2018 dosiahli 80,6 milióna eur, pričom medziročne vzrástli o 14,29 percenta. Výnosy vzrástli o 23,58 percenta a dosiahli 85,48 milióna eur. Nemocnice tak dosiahli pozitívny výsledok hospodárenia vo výške 4,88 milióna eur. TASR o tom informovala hovorkyňa ŽSK Martina Remencová.Doplnila, že celkové príjmy Kysuckej nemocnice s poliklinikou v Čadci, Hornooravskej nemocnice s poliklinikou v Trstenej, Dolnooravskej nemocnice s poliklinikou Ladislava Nádaši Jégeho v Dolnom Kubíne a Liptovskej nemocnice s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu v Liptovskom Mikuláši dosiahli minulý rok 77,29 milióna eur, pričom príjmy od zdravotných poisťovní tvorili 82,78 percenta. Výdavky nemocníc dosiahli hodnotu 74,79 milióna eur, viac ako polovicu z nich tvorili výdavky na mzdy."Hospodáreniu našich nemocníc pomohlo najmä oddlženie zo strany štátu. Z toho plynú nemocniciam ďalšie povinnosti, musia dodržiavať ozdravný plán a ich činnosť bude dôkladne sledovaná. Problém môže spôsobiť veľké navýšenie miezd. Pracovné miesta sa zaradzovali podľa nového katalógu pracovných činností a navýšenia sú v niektorých prípadoch aj 20 percent. Okrem toho vieme, že od 1. mája platí zmena Zákonníku práce, ktorá sa týka práce nadčas, sobôt a nedieľ," povedala predsedníčka ŽSK Erika Jurinová.Najvyšší nárast nákladov zaznamenala podľa Remencovej najväčšia nemocnica - Kysucká nemocnica s poliklinikou v Čadci. "Na konte má najvyšší počet ukončených hospitalizácií zo všetkých štyroch nemocníc. Najmenej rástli náklady najmenšej, Hornooravskej nemocnice s poliklinikou v Trstenej, v ktorej zaznamenali vysoký počet ambulantne ošetrených pacientov," uviedla Remencová.Upozornila, že v ŽSK naďalej chýbajú lekári a veľká časť je v dôchodkovom veku. Najvážnejšia situácia je medzi všeobecnými lekármi pre deti a dorast, kde je až 32 percent lekárov vo veku nad 65 rokov a 47 percent lekárov vo veku od 51 do 64 rokov. "Aj preto realizujeme projekt stabilizácie siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. S touto podpornou aktivitou sme už začali v októbri v našich nemocniciach a budeme pokračovať. Našou snahou je nielen zveľadiť technické vybavenie v nemocniciach, ale aj zastabilizovať personálne obsadenie," dodala riaditeľka odboru zdravotníctva Úradu ŽSK Silvia Pekarčíková.