Za doplnkovú a podpornú liečbu majú pacienti zaplatiť o 15,8 milióna eur viac Bratislava 6. marca (TASR) - Zoznam doplnkovej a podpornej liečby opäť kritizujú odborníci z radov ...

Bratislava 6. marca (TASR) - Zoznam doplnkovej a podpornej liečby opäť kritizujú odborníci z radov zdravotníckej verejnosti. Ako dnes poukázal prednosta Ústavu farmácie Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave Juraj Sýkora, za 92 liekov zaradených do nového zoznamu si pacienti zo svojho v tomto roku zaplatia o 15,8 milióna eur viac. Vlani podľa jeho slov na tieto lieky pacienti doplatili okolo 30 miliónov eur, nárast spôsobilo to, že stratili aj čiastočnú úhradu zdravotných poisťovní.Priblížil, že v minulosti boli tieto lieky hradené vo väčšej miere, ale postupne ich úhrada klesala. Sýkora súhlasí s tým, že isté lieky by nemali byť zaradené v systéme úhrad z prostriedkov verejného zdravotného poistenia, vyradenie niektorých však odmieta. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) zoznam prvýkrát pripravilo vlani, umožnila mu to minuloročná reforma liekovej politiky. Platí od decembra. Odborníci už vtedy zoznam kritizovali, ministerstvo ich kritiku odmietlo.Problémom zoznamu má byť napríklad liek Detralex, ktorý nemá generickú náhradu a slúži na liečbu chronických žilových ochorení. Tie postihujú asi 60 percent populácie. Pacienti zaň pôvodne doplácali 11 eur, po novom si majú priplatiť okolo päť eur navyše. Ročne majú celkovo zaplatiť 16 miliónov eur. Zvýšenie ceny môže podľa zdravotníkov spôsobiť problémy s dostupnosťou lieku z dôvodu vysokej ceny. "Určite nepatrí medzi lieky, ktoré nemajú dôkazy o klinickej účinnosti," skonštatovala predsedníčka Slovenskej angiologickej spoločnosti Viera Štvrtinová. Nesúhlasí tiež s tým, že by liek bol zastaraný, keďže princíp jeho účinnosti má byť inovatívny.V novom zozname liečiv, ktorý sa pripravil na základe analýzy ministerstva a Všeobecnej zdravotnej poisťovne, sa okrem liekov bez úhrady, ocitli aj niektoré s úhradou. "Úhradu týchto liečiv na základe verejného zdravotného poistenia pri ich poskytovaní v rámci ambulantnej starostlivosti možno považovať za neúčelnú, nakoľko v mnohých prípadoch ide o liečivá obsolentné, bez dostatočne preukázaných dôkazov o klinickej účinnosti, prípadne liečivá, ktoré nie sú nákladovo efektívne z pohľadu výdavkov verejného zdravotného poistenia," tvrdilo pri príprave zoznamu ministerstvo.