ŽILINA: Liberalizácia trhu má podľa lekárnikov na pacienta negatívny dosah Žilina 17. októbra (TASR) – Liberalizácia trhu v lekárenstve mala znížiť ceny liekov a zvýšiť dostupnosť. ...

Žilina 17. októbra (TASR) – Liberalizácia trhu v lekárenstve mala znížiť ceny liekov a zvýšiť dostupnosť. Po desiatich rokoch však stúpli náklady pacientov dvojnásobne, náklady poisťovní rovnako stúpajú a spotrebu liekov sa podarilo zastabilizovať až pred tromi – štyrmi rokmi. Pri príležitosti 16. lekárnického kongresu, ktorý sa dnes konal v Žiline, to povedal prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ.Na Slovensku je podľa neho v súčasnosti 2100 lekární. "V Európskej únii je situácia rôzna. Nepatríme ani k štátom, ktoré majú vysoký počet lekární, ani k tým, ktoré majú nízky počet lekární. Pre porovnanie, Česká republika má 2700 lekární na desať miliónov obyvateľov. Situácia, ktorá je v Českej republike, by zodpovedala aj výkonnosti slovenskej ekonomiky, slovenským pacientom aj celkovým nákladom na lieky. Pre Slovenskú republiku by boli únosné dve tretiny súčasného počtu lekární," uviedol Sukeľ.Predseda Regionálnej lekárnickej komory v Trenčíne Tomislav Jurik doplnil, že skúsenosti z krajín Európskej únie (EÚ) jednoznačne tvrdia, že liberalizovaný trh v lekárenstve má pre pacienta len negatíva. "V krajinách, kde chceli politici liberalizovať lekárenský trh, dávali tri hlavné očakávania – že sa znížia ceny liekov, že sa zlepší dostupnosť a že sa zlepší kvalita lekárenskej služby. Vo všetkých liberalizovaných krajinách, ktoré EÚ vyhodnotila, sa preukázalo, že sa tieto očakávania nenaplnili. Práve naopak. Ceny liekov išli hore, dostupnosť lekárenských služieb sa zhoršila, kvalita sa zhoršila," zdôraznil Jurik. Poukázal na príklad Maďarska, v ktorom bola podľa neho v rokoch 2010 – 2011 situácia rovnaká ako v súčasnosti na Slovensku. "Zhoršená kvalita lekárenskej starostlivosti, kde Viktor Orbán v septembri 2010 vyhlásil moratórium na vznik nových lekární a následne spätne reguloval celý systém. Vychádzame z týchto skúseností, ktoré Maďari prebrali od Rakúska a od ostatných kultúrnych krajín. A rozhodli sa, že zdravotníctvo aj lekárenstvo má byť regulované," podotkol Jurik.Vedúci úradu Maďarskej lekárnickej komory Attila Horváth–Sziklai na kongrese predstavil, ako funguje systém v Maďarsku. "Podľa môjho názoru tam prebehol experiment, ktorý bol na pomedzí toho, aké sú potreby, a toho, aké sú želania. A o tento experiment som sa chcel podeliť s mojimi kolegami z ostatných krajín. Podľa výsledkov našich zistení liberalizácia jednoznačne neslúžila čisto pacientom. Vyskytovali sa problémy so zásobovaním. A vzhľadom na to, že cieľom nášho snaženia je pacient, musíme hľadať iné spôsoby, ak nefunguje liberalizácia," upozornil vedúci úradu Maďarskej lekárnickej komory.Podľa prezidenta Českej lekárnickej komory Lubomíra Chudobu sú na tom lekárne na vidieku v Česku ekonomicky veľmi zle. "Pokiaľ je tam lekáreň uzatvorená, už ju väčšinou nikto neobnoví. Neskutočný pretlak máme v mestách. Zbytočne máme miesta, kde je dvakrát či trikrát viacej lekární, ako by bolo treba. Preto začíname pracovať so zdravotnými poisťovňami na modeli, ktorý by pripustil vznik a zmluvu novej lekárne jedine v mieste, kde bude naozaj potrebná. V novej zástavbe alebo novom obchodnom centre," podotkol Chudoba.