AZZS: Zmieriť sa s tým, že členovia záchranného tímu sa nikdy nevrátia, je ťažké Bratislava 21. júla (TASR) - Asociácia záchrannej zdravotnej služby (AZZS) vyjadruje úprimnú sústrasť pozostalým obetí ...

authorTASR dateVloženie/úprava Utorok, 21.07.2015 categoryDenné správy

Bratislava 21. júla (TASR) - Asociácia záchrannej zdravotnej služby (AZZS) vyjadruje úprimnú sústrasť pozostalým obetí leteckého nešťastia z piatka (17.7.), pri ktorom v Slovenskom raji zahynula posádka Vrtuľníkovej záchrannej a zdravotnej služby ATE."Sú správy, ktoré nás svojím posolstvom hlboko zasiahnu a zastihnú nás nepripravených. Stalo sa to aj v osudný piatok l7. júla 2015, keď pri plnení svojich povinností – pri záchrane ľudského života –  tragicky zahynuli v Slovenskom raji štyria záchranári," uviedol prezident AZZS Ján Šteso. Podľa jeho slov išlo o skúsených profesionálov s dlhoročnou praxou. "Zmieriť sa so skutočnosťou, že členovia tohto záchranárskeho tímu sa už nikdy nevrátia, je nesmierne ťažké," dodal.AZZS zároveň vyzýva všetkých kolegov a ľudí, ktorí sa nazdávajú, že môžu pomôcť rodinám pozostalých, aby prispeli na účet, ktorý dnešným dňom asociácia zriadila.Popradská posádka Vrtuľníkovej záchrannej a zdravotnej služby ATE sa do rokliny v Slovenskom raji zrútila v piatok večer. Na palube bol okrem Ľubomíra Majerčáka, Martina Svitanu a lekára Mareka Rigdu aj 37-ročný náčelník Horskej záchrannej služby v Slovenskom raji Dušan Leskovjanský.Vo veľkej snahe pomôcť v náročných terénnych podmienkach počas fázy vyhľadávania zraneného v teréne v oblasti rokliny Prielomu Hornádu došlo pravdepodobne ku kontaktu vrtuľníka s vodičmi elektrického vedenia a následnému pádu z výšky približne 100 až 120 metrov. Trosky vrtuľníka z miesta nehody odviezli ešte v sobotu (18.7.), presné príčiny nešťastia sú v štádiu vyšetrovania.

Štítky :

Spoznajme a chráňme svoje srdce: 25. Svetový deň srdca (29. september 2025)

Kardiovaskulárne ochorenia (KVO) sú hlavnou príčinou úmrtí na celom svete. Podľa štatistík Svetovej federácie srdca (WHF) si ročne vyžiadajú životy približne 20,5 milióna ľudí a predstavujú viac ako 33 % celosvetových úmrtí. Pritom sa dá predísť až 80 % skorých infarktov a úmrtí na mozgovú príhodu.