ŽILINA: ŽSK podá sťažnosť na SR pre diskrimináciu v zdravotníctve (2) Žilina 12. januára (TASR) – Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) podá Medzinárodnej organizácii práce v Ženeve sťažnosť ...

Žilina 12. januára (TASR) – Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) podá Medzinárodnej organizácii práce v Ženeve sťažnosť na Slovenskú republiku (SR) vo veci diskriminačného postupu štátu v zdravotníctve. Na brífingu o tom dnes informoval predseda ŽSK Juraj Blanár.Sťažnosť dnes na pôde Úradu ŽSK podpísali predseda ŽSK, riaditelia nemocníc a polikliniky v pôsobnosti ŽSK a predsedovia zdravotníckych odborárov z týchto zariadení. "Slovenská republika sa zaviazala dodržiavať dokumenty Medzinárodnej organizácie práce. A týka sa to predovšetkým dokumentu o diskriminácii a o liečebno-preventívnej starostlivosti. Sťažnosť by mala napomôcť, aby SR začala napĺňať dohovory. Ak nebude ochotná dohovory dodržiavať, nevylučujeme, že to môže skončiť až na medzinárodnom súdnom dvore," povedal Blanár.Medzinárodné dohovory sú podľa neho jednoznačné. "Domnievame sa, že nemocnice ŽSK sú diskriminované a nepristupuje sa k nim rovnako ako k nemocniciam štátnym, ktoré sú rovnako verejné nemocnice. Či sa to týka oddlženia nemocníc, keď nemocnice ŽSK neboli oddlžené, a pritom sú rovnako verejné ako štátne, ktoré boli oddlžené. A rovnako sa to týka aj ohodnocovania pracovníkov v našich nemocniciach. Či už sú to lekári, zdravotné sestry alebo zdravotní pracovníci, ktorí majú platy a ohodnocovanie nižšie ako v štátnych nemocniciach," skonštatoval predseda ŽSK.Hovorkyňa ministerstva zdravotníctva SR Katarína Zollerová pre TASR uviedla, že predseda ŽSK za Smer-SD a poslanec parlamentu Juraj Blanár si robí predvolebnú kampaň v médiách cez zdravotníctvo. "Ale asi zabudol, že Smer po 4 rokoch vládnutia v roku 2010 odovzdal zdravotníctvo v katastrofálnom stave. Ak by vyšší územný celok (VÚC) Žilina efektívne riadil svoje nemocnice, mohli mať dnes pacienti lepšiu zdravotnú starostlivosť a lekári vyššie platy. Za rok a pol sa nedajú napraviť všetky nesystémové chyby ministrov zdravotníctva za Smer, ktorí vládli 4 roky. Okrem toho, a to zdôrazňujeme, od 1. 12. 2011 Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) zvýšila nemocniciam vo VÚC Žilina platby o viac ako 100.000 eur mesačne. Smer v roku 2006 tvrdil, že odovzdáva tejto vláde nemocnice s dlhom 150 miliónov eur, reálne mali dlh viac ako 350 miliónov eur. Smer prevzal v roku 2006 VšZP so ziskom 9 miliónov eur, v roku 2006 ju odovzdal s dlhom 50 miliónov eur, reálne bol dlh 120 miliónov eur," dodala Zollerová.Zástupca riaditeľov nemocníc ŽSK poukázal na skutočnosť, že v celej Európe ide z vybraných prostriedkov od ľudí do nemocníc 50 až 55 percent zdrojov. "Na Slovensku je to okolo 30 percent. Tých chýbajúcich 20 percent je veľká čierna diera. Ale diskriminácia, ktorá je predmetom žaloby, je diskrimináciou v rámci poskytovateľov zdravotnej starostlivosti podobného typu, čiže hovoríme o nemocniciach. Rozdiely v platbách sú obrovské – jeden a pol až dvojnásobok medzi nemocnicami. Ďalšou diskrimináciou sú platové pomery našich zamestnancov. Rozdiel v platoch sestier je 250 až 300 eur, takisto platy lekárov sú podľa oficiálnych štatistík vo fakultných nemocniciach výrazne vyššie," uviedol Mintál.Zamestnancov v nemocniciach ŽSK podľa Galganeka trápi najmä ich celkové financovanie. "To nie je len otázka platov, ako to pertraktovali médiá. Diskriminácia je zjavná. Za porovnateľnú operáciu pacienta zo Žiliny zaplatí poisťovňa 1000 eur, v čadčianskej nemocnici zaplatí polovicu. Toto vnímame ako veľkú diskrimináciu a s ňou súvisia ostatné problémy. Čo sa týka aj platových podmienok zamestnancov. Iniciatívu VÚC v súčinnosti celej tripartity vidíme ako jediné schodné riešenie, napadnúť túto záležitosť na medzinárodných inštitúciách," podotkol Galganek.Medzinárodná organizácia práce ustanoví podľa Blanára tím odborníkov, ktorý bude skúmať sťažnosť. "Či naozaj boli porušené pravidlá, ktoré ratifikovala SR o nediskriminácii a o liečebno-preventívnej starostlivosti. Medzinárodná organizácia práce bude žiadať vysvetlenie od vlády SR. Aby jej dala stanovisko a bude žiadať o odstránenie diskriminačných prvkov. V prípade, že SR nebude ochotná odstrániť diskriminačné prvky a Medzinárodná organizácia práce potvrdí oprávnenosť našej sťažnosti, môže priamo Medzinárodná organizácia práce dať podnet na medzinárodný súd voči SR pre nedodržiavanie ratifikovanej dohody," uzatvoril Blanár.