ZDRAVIE: Každé dve sekundy niekto zomrie na srdcovocievne ochorenie Bratislava 19. septembra (TASR) - Srdcovocievne ochorenia sú každoročne príčinou úmrtia 17,5 milióna ľudí. V ...

Bratislava 19. septembra (TASR) - Srdcovocievne ochorenia sú každoročne príčinou úmrtia 17,5 milióna ľudí. V praxi to znamená, že pre kardiovaskulárne ochorenie vyhasne každé dve sekundy jeden ľudský život. Na riziká týchto ochorení, ako aj prevenciu pred nimi dnes v Bratislave upozorňovali predstavitelia niekoľkých združení a nadácií pri príležitosti blížiaceho sa Svetového dňa srdca, ktorý sa koná 29. septembra."Je možné a potrebné obrovskému výskytu kardiovaskulárnych chorôb, ktoré sú mimoriadne náročné aj na financie každého štátu, prevenciou predchádzať," zdôraznil predseda Slovenskej ligy Srdce srdcu Ján Slezák.Zúčastnení odborníci verejnosť nabádali k aktívnemu štýlu života, zdravému stravovaniu, ako aj skoncovaniu s fajčením. Aj preto bola dnešná konferencia zameraná prioritne na ženy, ako koordinátorky života v rodine. Ján Murín zo Slovenskej nadácie srdca však prízvukoval aj nevyhnutnosť predchádzať týmto ochoreniam už od detstva. Problémom dnešnej doby je totiž podľa neho výchova, ktorá je nedostatočná, čo vedie k vyhýbaniu sa hodinám telesnej výchovy či požívaniu alkoholu a fajčeniu.Žien sa však zastala prvá dáma SR Silvia Gašparovičová. "Keď sa detí od školského veku alebo škôlok nenaučia jesť zeleninu a tradičné jedlá, ktoré neohrozujú ich zdravie a neútočia na ich telesnú váhu, tak ani žena, ktorá je rovnako vyťažená ako muž, to veľmi neovplyvní," poznamenala Gašparovičová.Podľa nej časť zodpovednosti nesie aj mužská populácia, ktorá vytvára nezdravý obraz módnych ikon v spoločnosti. "Kto chce na tých obálkach tie krásne postavy, anorektičky a budúce adeptky na ťažké choroby?" pýtala sa prvá dáma SR. Poukázala, že Slovensko v prevencii srdcovocievnych ochorení dlhodobo stagnuje a napriek tomu, že sa konferencia koná už 12-krát, žiadna vláda nedokázala priniesť zásadné zmeny.Jej tvrdenia potvrdil aj Vedecký sekretár Slovenskej asociácie aterosklerózy Ján Lietava. Kým totiž napríklad v susednom Česku či Fínsku sa zaznamenáva výrazný pokles kardiovaskulárnych chorôb, na Slovensku je podľa neho situácia z dlhodobého hľadiska nemenná. "Za poklesom je veľmi agresívna zdravotná politika, vo Fínsku dokonca hovoria o takzvanom zdravotnom terorizme, kedy sa snažia prinútiť a stimulovať ľudí k fyzickej aktivite a v zásade sú to aj veľmi rozdielne finančné zdroje, ktoré sa investujú v tejto problematike," vysvetlil rozdiely Lietava.